Rozhovor s Fyzioterapeutkou Tonkou

Milé a milí naši,

přinášame vám rozhovor s našou obľúbenou Fyzioterapeutkou Tonkou, ku ktorej už roky chodíme aj s našimi deťmi.

Často sa nás pýtate otázky, na ktoré nemáme kvalfikáciu a vzdelanie odpovedať, alebo by ste potrebovali kontakt na spoľahlivú odborníčku v tejto oblast.

Tonka je profesionálna, láskavá, empatická, rozvážna a milá - má presne to, čo od odborníka, ktorý pracuje s našimi deťmi, očakávame. Preto Vám neváhame dať na ňu kontakt a odporúčanie. Veď aj my sme pred rokmi takto kade-tade hľadali, komu zveriť do rúk zdravie nášho dieťaťa. 

Rozhovor Vám poskytujem v čo najjednoduchšej, priamej forme, aby sa vám dobre čítal a verím, že pomôžeme odpovedať na otázky, ktoré tiež možno riešite. 

Andrea za tím Ježko Bežko 


--------------------------------------

 

DSC_9587 (2)

 

JB: Ahoj Tonka, mohla by si mi prosím ako prvé povedať krátko o sebe čomu sa venuješ, aké sú Tvoje skúsenosti a prečo robíš túto prácu? Ako si sa k tomuto odboru dostala? 

Tonka: Som detská fyzioterapeutka, „fyzioterapeutka Tonka“ a prioritne sa venujem detičkám od nula do sedem rokov. Svoje prvé skúsenosti s detičkami som nadobudla v nemocnici na Antolskej, kde som sa zamestnala hneď po ukončení školy. Päť rokov som pôsobila na oddelení fyziologických a patologických novorodencov, na jednotke vysokošpecializovanej starostlivosti o novorodenca, na oddelení menších a väčších detí a v detskej rehabilitačnej ambulancii. V súčasnosti pôsobím v súkromnom zdravotníckom zariadení Vitalclinic v Bratislave, kde mám na starostí vyšetrenia a terapie detí, konzultácie.

vitalclinic  logo

 

JB: Kto vlastne môže posudzovať detské nôžky? Majú napríklad pediatri dostatočné vzdelanie na určovanie diagnóz a radenie napr. ohľadne obuvi pre deti? Veľmi často sa totiž v obchode stretávame s tým, že „Pediatrička povedala, že moje dieťa má nevhodné topánky a potrebuje pevné s podporou klenby a päty už pri prvých krokoch“ a podobne. Prípadne dieťa pošle k obvodnému ortopédovi a potom k nám prídu rodičia nešťastní, že lekár dieťa ani neprezrel a od stola predpísal ortopedické vložky, ktoré nepomáhajú. Ako by diagnostika teda mala vyzerať po správnosti, možno v ideálnom svete? 

Tonka: V ideálnom prípade by sa samozrejme nič nemalo predpisovať od stola, ale až po dôkladnom vyšetrení. A už je jedno, či ho spraví špecializovaný detský fyzioterapeut, pediater či detský ortopéd. Problém je, že ani často predpisované vložky do topánok ťažkosti dieťatka bez cvičenia v zmysle rehabilitácie a nápravy pohybových stereotypov dieťatka, neodstránia. Ale dobrou správou je, že mnohí pediatri dnes toto už vedia.

Vo Vitalclinic spolupracujeme s vyše dvadsiatimi skvelými pediatrami v Bratislave a v Nitre, a tak sa miera povedomia o dôležitosti práci detských fyzioterapeutov neustále zvyšuje, čomu sa tešíme.

IMG_0380

JB: Keď sa nám narodil Jonáš, hneď som Ti písala, že kedy by bolo ideálne prísť na kontrolu, či je s ním všetko v poriadku. Vtedy si mi povedala, že ak nemá žiadne problémy, tak je ideálne prísť na kontrolu pred ukončením tretieho mesiaca života dieťaťa. Mohla by si nám prosím vysvetlť, prečo je to práve v tomto veku také dôležité? Čo kontroluješ? 

Tonka: Pretože, ak prídu rodičia s bábätkom neskôr, napríklad v 11. mesiaci života s problémom, že ich dieťatko sa asymetrický plazí a stále neštvornožkuje, tak je to škoda, lebo sa premešká najefektívnejšie obdobie psychomotorického vývoja. Preto má skorá návšteva detského fyzioterapeuta a včasná diagnostika obrovský zmysel. V tomto období sa začína formovať prvá oporná báza, ide o tzv. trojmesačný model, ktorý je veľmi dôležitý. Takto môžu na  chrbtici vzniknúť fyziologické krivky, ktoré ho budú sprevádzať celý život.

IMG_0382

JB: Čiže Ty musíš celé telo skontrolovať vždy, keď príde nový klient? Aj pri starších deťoch? 

Tonka: Áno, vstupné vyšetrenie začína vždy formou rozhovoru. Od rodičov získavam anamnestické údaje potrebné na určenie diagnostického záveru. U starších detí, prebieha rozhovor najprv priamo s nimi, potom s rodičmi. Anamnéza je podobná ako pri vstupnom vyšetrení novorodenca, zaujíma ma celkový jeho psychomotorický vývoj už od narodenia. Prípadne sa pýtam na predchádzajúce rehabilitácie, vyšetrenia u ortopéda, akú nosí obuv v škôlke, doma či vonku. Zaujímajú ma úrazy, prípadné obmedzenia, alergie, ale aj pohybové schopnosti dieťaťa či krúžky.

Po odobratí anamnestických údajov nasleduje vždy kineziologická analýza pohybu. Ide o vyšetrenie spontánnej motoriky, kde posudzujem pohybové schopnosti dieťaťa a polohy držania dieťaťa. Sledujem, čo dieťa dokáže a ako to robí. Posudzujem kvalitu pohybu, nie kvantitu. Starším deťom je dopredu vysvetlené čo sa ide robiť a pri vyšetrení sú vždy vyzvané k spolupráci. Nasleduje diagnostický záver, kde sa zvolí postup terapie.

IMG_0376

JB: Ok, máme za sebou prvú kontrolu v troch mesiacoch a všetko je ok. Čo ďalej? Kedy ešte potom by k vám mali rodičia chodiť na preventívne kontroly, existujú nejaké míľniky, kedy sa treba objednať a na čo si dať pozor? 

Tonka: Najmenšie detičky sledujem do 1. roka života, kedy si dieťa vytvára bazálne pohybové programy, ktoré ho budú sprevádzať celý život, ale vždy je to na dohode s rodičmi, kedy sa opäť stretneme. Ak dieťa nemá žiadne ťažkosti, prichádza na kontrolu štandardne o tri mesiace. V prípade ťažkostí ma môže rodič kedykoľvek kontaktovať a navštíviť v práci.

Keď je všetko v poriadku, dieťa prichádza na preventívnu kontrolu v období prvých samostatných krokov. Rodičov aj poučím o zdravej obuvi dieťaťa. Získajú konkrétne informácie o tom, akú obuv kúpiť a ako podporovať zdravý vývoj chodidiel. Takto na preventívnej kontrole sa dohodneme, kedy najbližšie dieťa príde na svoj prvý odtlačok na  podoskope.

IMG_0381

JB: V súvislosti s týmto mi napadá otázka - ako, podľa čoho si vybrať fyzioterapeutku, fyzioterapeuta? My sme mali na Teba asi tisíc odporúčaní a Tvoja práca je precízna a profesionálna, viem aj, že máš adekvátne vzdelanie a nedávno si skončila odbornú vysokú školu (gratulujem :) ). Ak ale rodič nemá žiadne recenzie, čo si má všímať? Ako viem, kto je kvalitný odborník? 

Tonka: Fyzioterapeut, ktorý pracuje s deťmi, musí vedieť správne ohodnotiť motorický prejav dieťaťa, polohové testy a primitívnu reflexológiu, no predovšetkým sa musí veľmi dobre orientovať vo vývojovej ontogenéze.

Pri osobnom stretnutí si vedia rodičia všetko overiť. Ak fyzioterapeut cielene odporučí fyzioterapeutický postup, na odstránenie alebo minimalizovanie daného problému, kľudne si môžu rodičia vypýtať diplom o ukončení Vojtovej metódy, opýtať sa na školu, prax či absolvované kurzy. 

--------------------------------------------------------------------------

JB: Keď vidím, koľko detí k nám do obchodu chodí s problémom a nevedia sa pohnúť,  prečo nie sú takéto kontroly povinné, prípadne aspoň hradené z verejného poistenia? Často totiž počúvam, aké sú návštevy fyzioterapeutov drahé, a pritom by preventívne vyšetrenie bábätiek určite pomohlo predísť rôznym problémom. Za nás teda musím povedať, že s Jonáškom sme boli zatiaľ dvakrát, len sme od Teba dostali odporúčana na správnu manipuláciu, cviky na doma, a problém nám to pomohlo veľmi rýchlo vyriešiť, za čo som veľmi vďačná a rada, že sme prišli včas. Ako to teda je? Prečo nepatríte ako odbor medzi základnú, bežnú starostlivosť?

Tonka: Fyzioterapia je poskytovaná aj z verejného poistenia, ak je rehabilitácia odporúčaná dieťaťu obvodným lekárom, ortopédom, prípadne neurológom. Rodičia tým pádom majú možnosť si vybrať štátne, alebo súkromné zariadenie, ktoré nie je hradené z verejného poistenia. S čím sa však ja a moje kolegyne stretávame v praxi, že v štátnych zariadeniach je dlhá čakacia doba, aj tri mesiace. Takýto termín nepostačuje, kvôli rýchlemu psychomotorickému vývoju dieťaťa.

IMG_0383

JB: So staršími deťmi sme boli zatiaľ dvakrát a teda chystám sa znova, zatiaľ bol ich vývoj viac-menej v poriadku (chvalabohu). Ako to vyzerá so zdravím nôh dnešných detí? Sme na tom ako národ ok? Čo sú najväčšie problémy? Viete vždy klientom pomôcť? 

Tonka: Najväčší problém vidím v obmedzovaní pohybu detí a v takej „prílišnej opatrnosti“ niektorých rodičov. Napríklad mýtus, že dieťa prechladne od nôh ak nemá obuté papuče. Dôležité je sa naučiť čítať signály dieťaťa (odmietanie nosenia papúč, alebo vyzúvanie si ponožiek).

Na zdravie našich nôh negatívne vplýva viacero faktorov: genetika, ktorú neoklameme, ďalej kvalita psychomotorického vývoja, využívanie chodítka na pasívnu chôdzu či vodenie za ruky, výber nevhodnej obuvi (tvar, materiál) alebo predčasné obúvanie topánok.

V období, kedy sa tvaruje a formuje klenba je dôležité dostatočne stimulovať chodidlá. Odporúča sa chôdza na boso po rôznych typoch povrchoch (senzomotorické koberčeky, piesok, tráva, kamene, ale aj rozhádzane hračky na zemi...). Pri chôdzi na boso môže dieťa zapojiť všetky svaly a väzy na nohe, zlepšuje si tým chôdzu a držanie tela.

Obuv by mala byť pri zdravej nohe ľahká, bez podpory klenby, maximálne ohybná  vo všetkých smeroch, s dostatočnou šírkou v oblasti palcov.

--------------------------------------------------------------------------

JB: Čo môžeme my rodičia urobiť v bežnom živote pre zdravie nôh našich detí? 

Tonka: Nechať detí čo najviac sa prirodzene hýbať. Neobmedzovať ich v pohybe, nechať ich liezť na gauč, skákať, loziť po preliezkach, behať. Zariadiť detskú izbu deťom tak, aby sa mohli hýbať, samozrejme musí byť vybavená tak, aby nedošlo k úrazom.

IMG_0377

JB: Je Tvoja práca psychicky náročná? Stáva sa Ti, že dieťaťu nevieš pomôcť, prípadne liečba nejde podľa očakávaní? 

Tonka: Áno, je náročná po psychickej aj fyzickej stránke. Ale prácu s deťmi milujem. Samozrejme, nie vždy to ide tak ako si to predstavujem.

--------------------------------------------------------------------------

JB: A teraz ruku na srdce - dodržiavaš v súkromnom živote všetko, čo odporúčas svojim pacientom? :) Ako sa udržiavaš fit? 

Tonka: Chodím pravidelne behať, cvičím, otužujem sa, veľmi mi to pomáha udržiavať psychickú i fyzickú kondíciu. Uprednostňujem zdravú a výživnú stravu. Doprajem si aj sladkosti ale s rozumom.

IMG_0380

JB: Teraz mi ešte napadlo - existujú nejaké športy, ktoré nepovažuješ pre rozvíjajúce sa deti ako vhodné, či zdravé? Alebo je proste každý pohyb vítaný? 

Tonka: V období batoľaťa je vhodné rozvíjať obratnosť a to najmä obratnosť končatín, striedať rôzne pohybové aktivity ako behanie, lozenie, dieťa napodobňuje rôzne zvieratá, precvičuje si koordináciu. Ako som už spomínala, rodičia v tomto období by nemali dieťa v pohybe obmedzovať, ale iba dohliadať na to, aby sa nezranilo.

V predškolskom veku by mali deti tráviť čo najviac času pohybom. Dieťa sa učí zložitejšie pohyby ako bicyklovanie, jazda na korčuliach, plávanie, lyžovanie, tanec, gymnastika, futbal, loptové hry...Práve v tomto období ide o vytvorenie pozitívneho vzťahu k športovej a pohybovej aktivite. Dieťa si vyberá šport, ktorý ho zaujíma a bude ho robiť. Môže to byť čokoľvek, čo dieťa baví (športy rekreačné, kolektívne), dôležité je aby vyvolávali radosť. Samozrejme, dôležité je ubezpečiť sa, že daná aktivita je vhodná a bezpečná pre dieťa (napríklad chrániť pre úrazmi vhodnou ochrannou výbavou).

IMG_0386

JB: A posledná otázka - čo hovoríš na rôzne internetové skupiny a fóra, kde si ľudia medzi sebou radia, často aj o zdravotných otázkach ich detí? Často tam čítam otázky typu: „Mojej malej veľmi padajú členky dovnútra, myslíte že je to ešte ok?“ A priložená fotka. Odpovede sa rôznia, často dostane rady od laikov ohľadne vhodnej obuvi, či cvičenia, alebo že proste treba počkať aspoň do troch rokov. Je to neškodné, alebo to môže až dieťaťu ublížiť? Ako majú postupovať rodičia, ktorým sa niečo nezdá vývoji ich dieťaťa? A je to pravda, že klenbu a členky do troch rokov netreba vôbec riešiť? 

Tonka: Na internete je teda toho veľa, objavujú sa kadejaké videá ako s dieťaťom cvičiť. Takéto cvičenie vie byť nebezpečné. Človek na videu alebo z fotky Vaše dieťa nikdy nevidel a ani rovnaká diagnóza neznamená, že sa dá u každého riešiť rovnako. Je veľa aspektov, na ktorých záleží (vek dieťaťa, anamnéza, diagnóza, psychomotorický vývoj, ...), každé dieťa je individuálne. Nedá sa poradiť rodičom bez toho, aby som ich dieťa chytila, vyšetrila a cvičila s ním. Ak sa niečo nezdá rodičom vo vývoji, mali by na to upozorniť svojho pediatra, alebo môžu priamo vyhľadať detského fyzioterapeuta.

Áno, klenba nohy sa do troch rokov formuje a postupne vyvíja, ale ak sa niečo rodičom nezdá, nečakala by som do troch rokov. Správna a cielená fyzioterapia vie pomôcť veľmi rýchlo a kvalitne a dieťatko tak bude mať na čom stavať v jeho ďalšom vývoji.